Vrchpredmier je posledná dedina v severozápadnom kúte Slovenska. Už za Turzovkou sa stúpa medzi hory a aj trasa autom či lepšie motorkou je očarujúcou ak sa prejde oblúk najprv na sever na Klokočov, ďalej na Jelitov a Olešnú, dá sa zastaviť na prechádzku ku kamenným guliam Klokočovského skália či kratšie – ku kaplnke sv. Anny s prameňom výbornej vody kam chodil za mladi aj Jožko Kroner, a skončiť na stanici pri múzeu kde sa narodil.
No na krátku túru na hranicu ktorá ja bohato posiata českými chatami – hľa ká to kultúra turistiky – je v sychravom novembri jeden z najlepších nápadov. Po žltej značke je to vyše hodinky na chaty pri osade Biely Kríž, no bez značenia sa dá skôr prísť cez „Chylíkovcov“ na inú hospodu. Čiže odbočiť kúsok po začiatku žltej vľavo. Pomedzi riedke osídlenie obývaných i víkendových domov sa vojde do hustého lesa a z neho ste zakrátko v osade na hrebeni. Tam sme už videli pod kopcom nie veľkú drevenú chatu ktorú sme netipovali na reštauračnú no bolo pri nej podozrivo veľa áut…
Po hrebeni sa ide tiež občas medzi domami a tu bolo krásne vidno ako rozdelenie republiky doľahlo na isté lokality až absurdne. Cesta bola hranicou a na jednej strane bola obývaná chalupa na Slovensku, na opačnej v ČR. Sused sa môže cez cestu z okna na pár metrov spýtať co novýho na Slovensku a naopak hoci aké je počasie v Česku.
Nenápadná drevená stavba je naozaj chatou s reštauráciou, strohá architektúra asi aj kvôli účelu – postavená bola cez 2.svetovú ako colnica pre nemeckých vojakov na hranici so Slovenskom. No bolo tam veľmi príjemne, už za vchodom je recepcia výčapom, stoly, kachle a fajn obsluha, tak nejako prirodzenejšie srdečná ako u nás, zvedavá na pôvod a pochod turistov.
Či brali aj eurá neviem, my sme mali prachy.
Naspäť, ak sa neužili dosť z terasy, si treba vychutnať výhľady do doliny a krátke na moravskú stranu. Dolu na zastávke ste najviac za 30 minút.
Sobotný autobus dáva dostatočné dvojhodinové časy na túto túru, my sme ráno prišli od Čadce cez Turzovku a naspäť sa ide cez Jelitov, čo je prejdený oblúk ktorý spomínam na začiatku. Dať si toľko do nosa, aby sa aspoň horská časť cesty neprespala…
Celá debata | RSS tejto debaty