Nie vždy trasa začína tak zaujímavo. Už zastávka autobusu je oproti peknému horskému hotelu, vyššie posedenie, nato prechod cez jarok a vstup do hlbokého lesa. Tam je pre všímavých rarita – sútok potokov v takmer rovnako hlbokých kaňonoch – oba tak zo 10 metrové. Zakrátko typické Kysuce – samota s chalúpkami, zvlášť vydarená naľavo pod lesom, dala sa odfotiť spolu so svätým obrázkom pri ceste.
Ďalšie boli pekne upravené, v jednej psy za plotom vítali pocestných a vyšla teta porozprávať sa. Pekné staré stromy. Nad osadou kríž so záhradkou a lavička, odtiaľ je výhľad aj na rozhľadnňu na Petránkach. Križovatka ciest – nadol do Dlhej nad Kysucou – na ktorú je skvelý pohľad nad údolím ak sa turista vydá doprava po modrej na Turzovku – typické medze, pasienky a kríčia medzi samotami v kopcoch. My naľavo smerom na Jakubovský kopec a odtiaľ na lúkach tiež pekné výhľady na onú Dlhú. Pod ním samota Jakubovci (neprekvapujúco) strechy vidno od ďalšieho kríža, netypicky vysokého. Kopec sám vyrúbaný čím umožnil pekný rozhľad na moravské hrebene, zvlášť nad briezkami s ešte zlatou výzdobou. Fatra bola bohužiaľ v hmle ale isto by bola krásna poza vysoké suché jesenné trávy. Už dosluhuje lavička a stolík na tomto hrebeni kde je veľa atrakcií aj napr. moderných abstraktných sôch. Ešte pár pohľadov na neuveriteľnú jesennú oblohu. Hmly mraky a výrazná modrá. až je duši do spevu.
Padnutý strom na ceste sa musí prácne obchádzať ale aj tu bolo jasné že to nie je pre ochranu prírody ale ako zábrany motorkárom, zažili sme partiu siedmich aj my. Prečo proti tomuto ochranári neprotestujú, priamo v lesoch reťazou cez cestu…
Nad Čulákmi je zasa kaplnka s posedením, miesta ktoré tiež na Kysuciach zbožňujem, výhľad je na osadu s jej víkendovými obyvateľmi. Kilometer a ďalší kríž, nadol k ďalšej samote… takto je les so striedaním výhľadov, sakrálnych miest a chalúp ozaj pestrý zážitok.
Rozbahnená cesta po autách nás zviedla odbočiť doľava skôr, smerom na doliny nad Dlhým Poľom, kúsok za odbočkou na modrú značku. Vždy je riziko ísť na neznámu cestu, aj z navigáciou, pretože na nej nemusí byť aktuálny stav a zakreslená je stará a nie lepšia vyjazdená povedzme po ťažbe dreva, treba citlivo rozlišovať ich zmysel, nie je veľa spojníc medzi cudzími chotármi, nie sú robené na prepojenie dolín ale na hospodárenie v chotári či prístup k osadám. Táto viedla najprv v záreze kopca no nestúpala a tak za ním (Capovou) sa odhalili malebné grunty osady Stolečné.
Oplatilo sa, dolina široká, upravené chalupy a zaujímavé kopce. Kamenistá cesta ide ponad potôčik a bezpečne vedie do hlavnej doliny, pred asfaltkou sme skončili čakaním na autobus – kde inde ako na posedení pri kríži.