Kto ide autobusom nech vystúpi až na konečnej. Dosť že ide dobrých sedem kilometrov po doline medzi horami a už z okna sa dá obdivovať potok a strmé kopce… ten vzduch a hučanie jarkov, keď človek vystúpi na križovatke ciest idúcich ďalej do hôr je neopísateľný. Ráztoka…
Ísť naspäť dolu hlavnou cestou, odbočka je pri studniach a prístrešku, lepšia voda je vraj v hornom prameni – človek zo zaparkovaného auta práve naberal domov a ja od pohára pri dolnej sa ho pýtam zo srandy či je tam lepšia voda – on na to vážne – že je…
Výlet je vhodný aj po daždi či pod dáždnikom, cesta je stará asfaltka, svedok zašlej slávy keď určite hore cestovalo mnoho delegácií na uctievanie miesta. Teraz už rozpadnutá samajama no po daždi lepšia ako blato.
Kto tu šiel len na motore môže ľutovať. Jarok je blízko cesty a v ňom samé kamene, skvelá prehliadka pozdĺž celej trasy, občas blízko že sa dá skál dotknúť, na konci ide hlboko až do kaňonu. Potom sa dolina trocha otvára … a v záhradke za plotom na začiatku lúky v kopci tróni pamätná tabuľa. Píše sa na nej : Na tomto mieste Kemčákovej horárne ktorú fašisti vypálili riadil v septembri 1944 štáb 1. čs. Partizánskej brigády Jána Žižku Ušiak – Murzin bojový prechod brigády na Moravu.
Dá sa tam zamýšľať ako sa tu mohlo horárovi žiť. Pľac má rozhodne genius loci. A vpravo pod lúkou tečie v prudšom kopci famózny potôčik, samé malé kamienky, pomedzi ktoré skáču vlnky a šumia spolu s okolitými vysokými stromami, a k tomu v tej dobe hnedým lístím pokryté plytké brehy, pekné upokojujúce prírodné farby…
Dolu sa dá vidieť znova z iného uhla jarok a kochať sa z neho, ak sa dá, bez zakopnutia. Rozhodne som si dal do bloku poznámku že sem musím prísť ak bude mráz a málo snehu, popozerať ľadové útvary. Na jednom kameni sa predvádzala salamandra. V istej časti je tiež jeden z pohľadov ktorý mám rád – a to akoby z tunela na samotu v kopci za cestou. Vysoké stromy, obloha a malebnosť samoty v diaľke.
Dole pri prameňoch si nabrať živej vody aj domov a ak je čas, ísť smerom do dediny na ďalšie zastávky autobusu. Štiavnická dolina celá stojí za pochod, a dá sa, ako my, dôjsť až do krčmy v Predjastrabí, tí rýchlejší až do zariadení v dedine.
Celá debata | RSS tejto debaty